Pribeh

Rozprávač a hlavná postava: Mia
dalši hlavná postava:chalan Pierre
MIA:15ročné dievca ,dlhé blond vlasy,modre oči s ciernou linkou,uzke dziny,farebne tricka ,farebne silonky,mašle a číny...
Velmi vesela a snivajuca o vela priateloch a o nejakom chalanovi..
PIERRE: 16ročny,dlhsie tmavohnede vlasy trosku do tvare modré oči uzke dziny ,converse,košelu a kravatu.

Ahojte!Volám sa Mia a poviem vám moj príbeh ako sa mi dokázal zmenit zivot za pár dní.Ja,moja sestra Deisi a mama sme byvali v Anglickej dedinke Pluckley.Hoci sa nám tam dobre žilo,no mama stratila prácu a vravela že časom sa budeme musiet prestahovat.Nemala som tam vela kamarátov a to práve preto,lebo som bola iná ako ostatné dievčatá.Vačšinu času som stravila pri malom rybnicku kde som si pisala dennik a občas aj snivala o zivote,kde by som mala vela priatelov a nejaku milu osobku pri mne.Nuz nie všetci možu žit život aky chcu.Celý den som lezala na trave až mama volala "Mia pod už domov je vela hodin a za chvylku bude tma"... Ano mami uz idem,zdvihla som svoje unavene telo a sla domov.Pri veceri nam mama spomenula ze už nemamáme peniaze a musime sa odstahovat.Bola som smutna no nie prekvapena,ale bude mi chybat rybniček a to ticho kde je počut len slabý šum maleho vodopádika od kial sa vlieva voda do rybníčka.Zbohom rybniček,už ta viac neuvidim ale vždy budem spominat.Odkráčala som domou zbalit si veci a pomoct s niečim mame.No aj mame nebolo jedno že opúšta dom v ktorom sa narodila.Všetky veci už su zbalené,stojíme pred domom a hladime nan ako keby sme stratili čast z rodiny.Neboj sa Mia, uvidíš,budeme sa mat lebsie.
A kam to vlastne ideme?Daleko Mia,do Francúska.Mama?Ale ved my nevieme po francúsky.Neboj sa,máme tam rodinu...Nemala som z toho dobry pocit.Pojdem tam do školy?Ako sa dorozumiem? Najdem si priatelov?..tieto otázky sami stale premietali v hlave.

..tieto otázky sami stale premietali v hlave.Moje snenie prerušilo trúbenie auta.Chytili sme batožinu a naložili ju.Cestovali sme dlho autom a potom ešte lodou.Boli to presne 2dni kým sme sa dostali do nášho nového domova.Rodina nás uvytala naozaj velmi príjemne ,ponúkli nás nejakou ich špecialitou a zatial co všetci vykladali batožinu,ja som šla okuknút prostredie.Je to tam naozaj nádherné....úzke uličky vykladané kamenmi ,velké stromy a slnkom presvietené domy.Myslím, že som zmenila názor a velmi sa mi to tu páči.Chvilku som sa ešte prechádzala a potom šla spet.Mama mi ukázala moju izbu.Bola celkom velká a bolo tam jedine okno ktore viedlo moj pohlad na nádherny výhlad rovno na celé mesto a čast lesa.Sadla som si na okno a tak som tam bola az do večera. Bolo uz 22hodin a oči sa mi pomali zatvarali .Po takej dlhej ceste som bola strašne unavená a tak som si šla lahnút.V noci sa mi snivalo že ležím na tráve pri mojom rybničku a niekto mi šepka aby som vstala.Ale prečo mám vstat?! mne je takto dobre, som v mojej dedinke pri rybničku,nechcem aby sa tento sen skončil aj ked to tu vyzera pekne.Zrazu som sa zobudila,bola mi zima a spat sa mi nedalo.Sadla som si na okno a pozerala na nebo plné hviezd ...je to krása,takéto hviezdy neboli ani v Pluckey.Zaraz som uprela pohlad na male svetielko na okraji lesa...čo to asi može byt??..mimožemštania??!..ale Mia čo to vravíš mimožemštania neexistuju..hehe asi som už zase unavená.Pretriem si oči ale svetielko nezmizlo.Hmm som zvedavá ..čo to je hmm..žebyyy...žeby som sa tam šla pozriet?? ano! čo ak je to nejaky meteroid? a aleboo horí les..nie to určite nie....Rýchlo som zbehla dole po schodoch prehodila cez ramena sivú deku a v pyžame sa nenápadne vyparila z domu.Pomali sa priblížujem k lesu,čím bližšie som tím je svetlo vačšie.Už som od neho len pár metrou..ale nezdá sa mi byt nejake velké.Skryjem sa za kríky a pomalinky idem bližšie.Alee čo to tam je?..to je anjel bez kridiel??

Niečo také krásne a milé som ešte nevidela...chcem ist bližšie! a v tom som stupila na konarik..dost silno to prasklo...a ozvalo sa "Qui est lá?" ..pane bože ten má krásny hlas...asi som sa zamilovala ..a znova "Qui est lá??" vobec som nevedela čo trepe ale znelo to krásne...bol nejaky nervozny tak som sa pomali postavila a šla k nemu aj ked som vedela že mu rozumiet nebudem.. vyšla som z tmy a on uprel pohlad na mna..plamienky z vatry sa otrážali v jeho nádherných modrých očiach.Nevedela som čo mám robit,či mu niečo povedat alebo čo. Zmohla som sa len na "ahoj" on sa usmial a povedal tiež ahoj...bola som štastná..on mi rozumie?? povedal...Kto si? ...práve som sa sem nastahovala...akože mi rozumieš? ...učím sa anglicky...Jee to je super....Pod sadni si ku mne....bola som cela roztrasena,červene lica a neustali usmev šla som k nemu a sadla si .. Ja som Pierre..ako sa voláš ty? Ja som Mia velmi ma teši Pierre. Aj mna Mia máš velmi pekné meno...usmiala som sa.. A od kial si prišla...Mia? ..z Anglickej dedinky Pluckey. ...to mi je luto asi si stratila vela kamarátou....nie,nemala som tam žiadnych...všetci ma odcudzuju za to ako sa obliekam.. Mne sa velmi pači ako sa obliekaš......opet lichotil citila som sa pri nom uužastne bol presne moj tip dlhsie tmavohnede vlasy trosku do tvare uzke dziny ,converse,košelu a kravatu..proste chutny.. rozpravali sme sa az do rana,prežila som s nim krásny vychod slnka.Ja už musim ist Pierre nikto nevie že som tu..tak ahoj....ahoj.. Prišla som domou a na stole už vonali ranajky.Kde si bola Mia??pytala sa mama.Bola som len na rannej prechadzke..nevadi?..nevadi,len sa najec.Celi čas čo som prežúvala ranajky som myslela len alen na neho.Aj ked som pila, myslela na neho a v tom teta"ty nezalubila si sa?" všetkú vodu čo som mala v ustach som viplula na stol ..všetci sa strašne smiali.A prečo si to myslite teta?...noo zdáš sa mi byt nejaka zasnena....nie nie,len sa mi prvu noc nejak zle spalo. usmiala sa a moja cesta viedla do izby.Prvu vec čo som chytila do ruky bol dennik a tam som si v kratkosti->cely den pisala udalost z noci.Nemohla som sa dočkat kedy ho zasa uvidim.Počula som buchot ..asi niekto ide hore schodmi.Prišla mama a cela roztešena mi oznamila že si našla dobre platenu prácu a že za pár mesiacou sa budeme moct znova nastahovat do Pluckey.....čo???!! nie!!ja nikam nepojdem..!!

Pluckey.....čo???!! nie!!ja nikam nepojdem..!
Prečo sa to musí zas tak komplikovat?Hádam si nikdy nenajdem miesto,kde budem zit dokonca svojho zivota?Mam zmiešané pocity chce sa mi plakat no zaroven v sebe dusim hnev nehoraznych velkosti.Najradcej by som nieco chytila a roztrepala o zem.
Sadla som si na okno a divam sa na miesto, kde som ho stretla.Predstavujem si ake to bude ked zase budem pri rybnicku ako inac sama.Ale ja nechcem byt sama s nim je to ovela krajsie.Ešte sa mi nestalo aby som uz na prvy pohlad vedela ze sme si sudeni.Vlastne sa mi to stat ani nemohlo,nikoho ineho som nestretla...
Další den ubehol rýchlo.Už sú to dva dni,čo sme sa nevideli,ale citim to tak,ze dnes sa stretneme.
Miaa zhasni už a chod spat!..kricala mama. Obliekla som si svoje slávne pyzamko s obrazkom žirafy,natočila postel smerom na okno aby som mala vyhlad na hviezdy a lahla si.Neviem prečo,ale nemozem zaspat.Len tak si lezim, pocuvam hudbu cez mobil a premyslam o hviezdach. Ako mozu byt od seba tak daleko a zaroven blizko,ako sa mozu jedna druhej tak podobat?Chcela by som patrit medzi ne.Vsetci ludia na zemy ich miluju a obdivuju su take..take romanticke ...ani si neviete predstavit kolko zamilovanych parov sa na ne kazdy jeden vecer diva v objati.Uz by som mala spat takymto sposobom ani nezaspim.To ticho prerušilo nejaké tukanie.Co to je?postavim sa malými,ospatými kročikmi dojdem k oknu a čo to vidim?? Pierre mi hádže kamienky do okna....zrazu sa do mna naliali litre štastia.Otvorim okno a on sa na mna usmieva a k tomu ešte aj zmurkol.šepotom vravim :
"ahoj Pierre...čo tu robis?"
"len ma tak napadlo zeee..nechces is na večernu prechadzku?dnes je vela hviez:)"
"Hmm noo ja neviem.Tak ale počkaj chvilku,a po tichu!mama už určite spí....hh teda spon dúfam."
Zavrem okno,hodím sa o postel a obímem vankus akoby to bol sám PierrexD hmm čo si mam obliect?hrabem sa v skrini a len tak na každú stranu lieta nejaké tričko alebo gate. "daj si niečo pekné aby si sa mu páčila"..otočím sa a za mnou stojí mama.Ruky prekrížené,opreta o dvere ale s úsmevom na tvári."kedy ma s ním zoznámiš..hmm?" .."noo mama ja neviem teraz už musím ist,čaká ma.Hodila som na seba karovanu košelu a sivé rife."len sa mi tu nestrat"poznamenala mama ked som sa obúvala.Nebooj on ma postráži.
Videm von a on nikde.Pomali idem po uličke a kricim "Pieree!Pieree kde si?" ...baf!! vyskočil na mna spoza rohu.Pierre!skoro mi duša vyletela!toto mi nerob=D.."Nebooj už to nespravim."..chytil ma za ruku a viedol po ceste."kam ma to vedies?" .."na jedno pekne miesto kam rád chodim.Tvoja mama mi povedala ze v Pluckey ste mali male jazierko.Ja ti ukazem to moje.".. /pokračovanie v dalšej časti/ prosim komentujte chcem vediet vaše názory..